Život Prešova
online
online
Pred 15 rokmi zasiahla Vysoké Tatry víchrica s tragickými následkami
19.11.2019 Poprad
Vysoké Tatry/Bratislava
19. novembra (TASR) - Mimoriadne silná veterná smršť sa územím
Slovenska prehnala 19. novembra 2004 a najviac zasiahla Vysoké Tatry.
Vyžiadala si dva ľudské životy a len na území našich veľhôr zničila
lesný porast na rozlohe 12.600 hektárov (ha). V utorok 19. novembra
uplynie 15 rokov od tejto prírodnej katastrofy.
Severné Slovensko zasiahla silná víchrica medzi 15.30 a 18.00 h. Ničivý živel postihol územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach. O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.
Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa presúvala sponad Britských ostrovov nad stred Európy. Za ňou začal zo severu prúdiť studený vzduch. Veľmi ostré rozhranie medzi oblasťami s nízkym a vysokým tlakom vzduchu spôsobilo mimoriadne silný padavý vietor (bóra), ktorý sa prehnal Tatrami. Pojem bóra zaviedol Dr. Josef Mrkos v roku 1925 a odvtedy je súčasťou tatranskej lesníckej a klimatologickej terminológie.
Priemerné rýchlosti vetra dosahovali v Poprade 55 km/h, na Skalnatom Plese 90 km/h. Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m n. m.), na Skalnatom plese (1780 m n. m.) to bolo 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h. Nešlo o rekordné hodnoty, napríklad v novembri 1965 zaznamenali na Skalnatom plese vietor s rýchlosťou 283 km/h.
Vietor vo Vysokých Tatrách vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12.600 ha, čo predstavovalo takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva. Pás lesa široký tri - štyri kilometre (km) a dlhý 40 km zhodou okolnosti viac či menej kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier.
Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry, poškodili elektrické vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Na 100-metrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov. Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutých oblastiam v krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj dobrovoľníci. Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny. Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje kone. Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne.
Na riešenie kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách zriadilo ministerstvo pôdohospodárstva pracovné komisie. Súčasne sa začali vypracúvať projekty na spracovanie polomov a likvidáciu zvyškov po ťažbe, na zabránenie premnoženiu podkôrneho hmyzu a ochranu porastov proti škodcom, a tiež na obnovu a revitalizáciu lesných spoločenstiev v postihnutých územiach.
Slovenská republika podala žiadosť o prostriedky z Fondu solidarity EÚ 24. januára 2005 listom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Európska komisia vyčíslila konečnú sumu na 194.966.211 eur, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva prerozdelilo na vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou a na obnovu infraštruktúry.
Od najväčšej veternej kalamity vo Vysokých Tatrách uplynie v utorok 19. novembra 15 rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a rastie na nich mladý pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Informovala o tom Martina Petránová zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) s tým, že lesníci za toto obdobie vysadili niekoľko miliónov sadeníc.
Tatranská bóra zničila celkovo 12.600 hektárov lesa, z toho 8737 hektárov na území v správe tatranských lesníkov. Vietor poškodil viac ako dva milióny kubíkov drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa ŠL TANAP-u podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamitného dreva. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbeta definitívne ukončili v máji 2006. Na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitné drevo mohli spracovať, však museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch 15 až 30 percent drevnej hmoty. „Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil takmer 1,3 milióna kubíkov drevnej hmoty, z toho 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie,“ dodala Petránová s tým, že v súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah veternej kalamity z novembra 2004.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa ŠL TANAP-u pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako pred kalamitou, a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny, ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík.
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však sadia aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. „Pritom však využívame výlučne dreviny zodpovedajúce prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku,“ doplnila Petránová. O približne rovnako veľkú plochu, akú obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Obnova lesa pokračuje aj v bezzásahovej zóne, teda v tých častiach TANAP-u, kde platí piaty stupeň ochrany a nepovolili tam výnimku na ťažbu. "Dôležité je, aby ľudia chodili s otvorenými očami po lese, a hneď to uvidia. Aj v tej bezzásahovej zóne je toho zeleného čím ďalej, tým viac, celé je to zmladené. Bolo dávno jasné, že príroda si s tým poradí aj sama, len človek je taký 'rozumný', že chce riadiť prírodu, a teraz konečne vidíme, že nás to začalo dobiehať," skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Zároveň upozornil na to, že les, ktorý príroda vytvorila sama, je presne taký, aký má byť v národnom parku.
Severné Slovensko zasiahla silná víchrica medzi 15.30 a 18.00 h. Ničivý živel postihol územia vo Vysokých Tatrách, Nízkych Tatrách, na hornej Orave, Horehroní, čiastočne v Slovenskom raji i na Kysuciach. O život prišli dvaja ľudia. Vo Vysokých Tatrách zomrel vodič auta, na ktorého padol strom, v Nízkych Tatrách zahynul český turista.
Veterná smršť kulminovala vo Vysokých Tatrách v popoludňajších a večerných hodinách. Spôsobila ju tlaková níž, ktorá sa presúvala sponad Britských ostrovov nad stred Európy. Za ňou začal zo severu prúdiť studený vzduch. Veľmi ostré rozhranie medzi oblasťami s nízkym a vysokým tlakom vzduchu spôsobilo mimoriadne silný padavý vietor (bóra), ktorý sa prehnal Tatrami. Pojem bóra zaviedol Dr. Josef Mrkos v roku 1925 a odvtedy je súčasťou tatranskej lesníckej a klimatologickej terminológie.
Priemerné rýchlosti vetra dosahovali v Poprade 55 km/h, na Skalnatom Plese 90 km/h. Meteorologické stanice Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a Výskumnej stanice Štátnych lesov (ŠL) TANAP-u však zaznamenali najväčšie nárazy vetra s rýchlosťou 170 km/h na Lomnickom štíte (2635 m n. m.), na Skalnatom plese (1780 m n. m.) to bolo 200 km/h a v oblasti hornej hranice lesa (1480 m n. m.) až 230 km/h. Nešlo o rekordné hodnoty, napríklad v novembri 1965 zaznamenali na Skalnatom plese vietor s rýchlosťou 283 km/h.
Vietor vo Vysokých Tatrách vyvrátil a vylámal lesný porast na rozlohe 12.600 ha, čo predstavovalo takmer 3,5 milióna kubických metrov dreva. Pás lesa široký tri - štyri kilometre (km) a dlhý 40 km zhodou okolnosti viac či menej kopíroval trasu tzv. Tatranskej magistrály, teda významnej dopravnej tepny Vysokých Tatier.
Vývraty v oblasti od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu zatarasili všetky komunikácie na území mesta Vysoké Tatry, poškodili elektrické vedenie. Cestná i železničná doprava bola prerušená. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až šesť metrov. Na 100-metrovom úseku ležalo aj 300 popadaných stromov. Záchranári pomáhali ľuďom v sanatóriách a hoteloch a v obydliach odrezaných od sveta. V Tatrách bola 19. novembra vyhlásená mimoriadna situácia, odvolali ju 2. decembra. Tatranskí školáci mali v tomto období týždňové prázdniny.
Pomoc Tatrám aj ostatným postihnutých oblastiam v krízovom období poskytli profesionálni záchranári, hasiči aj dobrovoľníci. Vyhlásené boli peňažné zbierky, viaceré podniky poskytli financie na obnovu poškodenej krajiny. Ľudskosť mala rôznu podobu, napríklad dva dni nezvestný furman odmietol odísť so záchranármi z hájovne medzi Štrbským Plesom a Podbanským, pretože nechcel opustiť svoje kone. Kolóniu netopierov vyrušených zo zimného spánku ratovali pracovníci z Výskumnej stanice ŠL TANAP a presťahovali ju do Belianskej jaskyne.
Na riešenie kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách zriadilo ministerstvo pôdohospodárstva pracovné komisie. Súčasne sa začali vypracúvať projekty na spracovanie polomov a likvidáciu zvyškov po ťažbe, na zabránenie premnoženiu podkôrneho hmyzu a ochranu porastov proti škodcom, a tiež na obnovu a revitalizáciu lesných spoločenstiev v postihnutých územiach.
Slovenská republika podala žiadosť o prostriedky z Fondu solidarity EÚ 24. januára 2005 listom predsedu vlády SR Mikuláša Dzurindu. Európska komisia vyčíslila konečnú sumu na 194.966.211 eur, ktorú ministerstvo pôdohospodárstva prerozdelilo na vyčistenie oblastí postihnutých kalamitou a na obnovu infraštruktúry.
Od kalamity spred 15 rokov vysadili lesníci osem miliónov sadeníc
Od najväčšej veternej kalamity vo Vysokých Tatrách uplynie v utorok 19. novembra 15 rokov. Tam, kde to bolo možné, sa aktívnym manažmentom podarilo kalamitné plochy obnoviť a rastie na nich mladý pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Informovala o tom Martina Petránová zo Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP-u) s tým, že lesníci za toto obdobie vysadili niekoľko miliónov sadeníc.
Tatranská bóra zničila celkovo 12.600 hektárov lesa, z toho 8737 hektárov na území v správe tatranských lesníkov. Vietor poškodil viac ako dva milióny kubíkov drevnej hmoty, ešte do konca roka 2005 sa ŠL TANAP-u podarilo spracovať až 87,8 percenta kalamitného dreva. Práce na odstraňovaní následkov víchrice Alžbeta definitívne ukončili v máji 2006. Na základe rozhodnutí orgánov štátnej správy ochrany prírody nielen v bezzásahových územiach, ale aj tam, kde kalamitné drevo mohli spracovať, však museli úplne bez zásahu alebo vo forme tzv. biomasy ponechať v jednotlivých porastoch 15 až 30 percent drevnej hmoty. „Nespracovaná kalamita sa stala potravnou základňou pre podkôrny hmyz. Do roku 2014 lykožrút zničil takmer 1,3 milióna kubíkov drevnej hmoty, z toho 46 percent v bezzásahových územiach bez možnosti následnej asanácie,“ dodala Petránová s tým, že v súčasnosti už počet stromov poškodených lykožrútom presiahol rozsah veternej kalamity z novembra 2004.
Popri odstraňovaní následkov ničivej víchrice sa ŠL TANAP-u pustili aj do projektu rekonštrukcie, revitalizácie a obnovy zničených lesných ekosystémov. Jeho cieľom bolo vytvorenie stabilných lesov s prírode blízkou štruktúrou, ktorá by bola druhovo, vekovo i priestorovo pestrejšia ako pred kalamitou, a zároveň schopných plniť spoločnosťou požadované funkcie. „Na plochách, kde sme mohli kalamitu spracovať, už dnes evidujeme mladý, druhovo pestrý les, ktorý by mal v budúcnosti lepšie odolávať podobným extrémom počasia či prírodným katastrofám. Pri umelej obnove využívame prirodzené procesy, to znamená, že v zásade všetky prípravné dreviny, ako jarabina, breza, vŕba či osika, ktoré sa na jednotlivých plochách vyskytujú, nechávame a dopĺňame len to, čo sa tam už nedokáže prirodzene obnoviť,“ hovorí riaditeľ ŠL TANAP-u Maroš Petrík.
V rámci tzv. umelej obnovy lesníci od kalamity vysadili doteraz približne osem miliónov sadeníc, pričom dve tretiny predstavovali ihličnany a tretinu listnáče. Najväčšie zastúpenie mali už tradične smrek, smrekovec, borovica a jedľa, nechýbali však ani javor, jaseň, jelša, buk, brest či jarabina. Porasty obnovujú predovšetkým v lokalitách, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje, či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materskej populácie, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však sadia aj tam, kde je potrebné urýchlene stabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy. „Pritom však využívame výlučne dreviny zodpovedajúce prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku,“ doplnila Petránová. O približne rovnako veľkú plochu, akú obnovili lesníci, sa vďaka prirodzenému zmladeniu postarala aj samotná príroda.
Obnova lesa pokračuje aj v bezzásahovej zóne, teda v tých častiach TANAP-u, kde platí piaty stupeň ochrany a nepovolili tam výnimku na ťažbu. "Dôležité je, aby ľudia chodili s otvorenými očami po lese, a hneď to uvidia. Aj v tej bezzásahovej zóne je toho zeleného čím ďalej, tým viac, celé je to zmladené. Bolo dávno jasné, že príroda si s tým poradí aj sama, len človek je taký 'rozumný', že chce riadiť prírodu, a teraz konečne vidíme, že nás to začalo dobiehať," skonštatoval riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Zároveň upozornil na to, že les, ktorý príroda vytvorila sama, je presne taký, aký má byť v národnom parku.
www.ZIVOTPO.sk
